Klient nám pred Vianocami poslal layout v PDF, zoznam zariadení v Exceli a otázku, koľko by stálo postaviť ich novú sieť na Ubiquiti UniFi. Šesťdesiat ľudí, dve poschodia, sklad a tri zasadačky. Zadanie znelo jasne. Pokojne sme to mohli zaceniť cez email.
Namiesto toho sme prišli. Štyri hodiny chodenia po priestoroch nás stáli jeden cestovný náklad a pol pracovného dňa. Bez toho by sme klientovi poslali kvotu, ktorá by bola o tridsať percent pod realitou — a stratili by sme z toho víkend, oni mesiac.
Prečo najprv chodíme, až potom zacenujeme
Architektonické layouty sú výborné na to, kde stoja steny. Sú slabé na to, kade reálne ide kábel a kde je vstavaný strop, ktorý sa nedá otvoriť bez povolania revízie. Keď zacenuješ podľa PDF, zacenuješ ideálnu inštaláciu. Skutočná inštalácia má vždy niečo, čo PDF nezachytí.
Cieľ návštevy je jednoduchý: za štyri hodiny chceme vidieť všetko, čo nás môže prekvapiť v deň montáže. Nikdy nenájdeme všetko. Väčšinu áno.
Čo sa našlo
- Dve serverové skrine, do ktorých sa nikto neprihlásil dva roky. V jednej bežal Windows Server 2012 R2, ktorý mal byť dávno vyradený. Druhá svietila, ale nebola pripojená nikam — len ventilátor.
- Tlačiareň zapojená priamo do produkčného segmentu siete. Nikomu nedošlo, že vysiela broadcast pakety naprieč celou firmou. Kolega, ktorý hovoril „WiFi je niekedy pomalá”, nemal halucinácie.
- Kábel ťahaný stropným prieduchom z roku 2014. Dĺžka 92 metrov. Cat6 hovorí maximálne 90. Pripojenie fungovalo. Pri náhodnej diagnostike ale občas spadlo na 100 Mbps a nikto nevedel prečo.
- Jedna zasadačka s klientmi — sklenené steny a, žiaľ, aj sklenený strop. Wi-Fi tam padá ako kameň. Architekt o tom nevedel, lebo to v PDF nie je.
- Dva access pointy z roku 2017 namontované hlavou nadol. Roky fungovali na zhruba polovičnom výkone. Nikto sa ich neopovážil dotknúť.
Ako to zmenilo kvotu
Pridali sme deň práce na presun tlačiarne do vlastnej VLAN, hodinu na výmenu káblu pod 90 metrov, jeden access point navyše do sklenenej zasadačky a pol dňa na audit toho, čo vlastne beží v dvoch zabudnutých serverových skriniach. Klientovi sme tiež povedali, že jeden zo serverov nepripájame skôr, než ho aktualizuje alebo vyradí — a toto odmietnutie sme dali písomne pred podpisom, nie po.
Finálna kvota bola o približne 28 % vyššia ako tá, ktorú by sme poslali cez email. Bola však reálna. Klient ju schválil v ten istý týždeň, lebo dostal vysvetlenie ku každému riadku.
Štyri hodiny na mieste nás stáli cestovný náklad. Bez nich by nás stáli víkend, klienta mesiac. Toto je najlacnejšie technické rozhodnutie, aké poznáme.
Štyri veci, ktoré dnes vždy kontrolujeme na mieste
- Reálne trasy kabeláže oproti tomu, čo je v projektovej dokumentácii. Behy dlhšie ako 90 metrov sa nájdu v každom druhom audite.
- Aktívne zariadenia na ploche. Vrátane tých, na ktoré sa zabudlo — stará tlačiareň, opustený access point, nezdokumentovaný switch v kuchynke.
- Kde sú sklenené steny, sklenené stropy a hrubé betónové priečky. Wi-Fi sa o tieto miesta vždy poperie.
- Server izba: kto má prístup, koľko hodín reálne ťahá UPS, či vetranie skutočne funguje v júli, či je aspoň jeden záložný kábel mimo skrine.
Návšteva nie je len o kvotle. Je o tom, či klient ten projekt skutočne chce, alebo si dnes ráno povedal „malo by sa s tým niečo robiť”. Na papieri vyzerajú tieto dva briefy rovnako. Na mieste sa rozlíšia za hodinu.